Prielom Hornádu je viac ako 15 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po dedinu s názvom Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, ktorého brehy tu sú aj s vyše 300 m výškovým rozdielom.
Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny asi o 150 m vyššie. V období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno Hornádskej kotliny začalo klesať. Hornád sa začal zarezávať do podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň nadväzujúce prítoky ( Lesnica, Veľká Biela voda, Biely Potok) s menšími prítokmi s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich stekajú zo svahov planiny Glac.
Prvý prechod Prielomom Hornádu, a to po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 B.Hajtsch a L.Hajtsch na primitívnej plti splavili tok Hornádu od Hrabušíc (Hrdlo Hornádu) po Smižany (vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši).
Nie vždy bol Prielom Hornádu po celej svojej dĺžke priechodný. Až roku 1960 sa začala výstavba lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a v roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba „chodníka Horskej služby“. Na tomto chodníku si môžete všimnúť 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a okolo 70 m drevených lávok.
Prístup
Peši zo Spišskej Novej Vsi, Smižian, Spišských Tomášoviec, Letanoviec, Hrabušíc a Dediniek.
Mapa
